Jej počiatky siahajú až do 2. storočia, no jej oficiálny dátum bol určený až na Nicejskom koncile v roku 325. Odvtedy sa Veľká noc slávi vždy v nedeľu po prvom splne mesiaca, ktorý nasleduje po jarnej rovnodennosti – a preto patrí medzi tzv. pohyblivé sviatky. Počas stáročí sa s týmto obdobím spája množstvo ľudových zvykov – nielen oblievačka a maľované vajíčka. Menej známy je napríklad „zelený pochod“, pri ktorom dievčatá nosili po dedine ozdobené vetvičky, aby tak symbolicky zaželali hojnosť a plodnosť.
Hoci korene Veľkej noci siahajú do európskej kresťanskej tradície, v rôznych častiach sveta sa postupne vytvorili vlastné, často pestré a hravé zvyky. Je veľmi inšpiratívne objavovať ich spolu s deťmi – spoznávať, ako sa tento sviatok oslavuje v iných krajinách:
-
Austrália – Keďže králik je tam považovaný za invázny druh zvierata, vznikla namiesto nej špeciálna náhradná postavička – bilby (vačkovec podobný králikovi), ktorý sa stal súčasťou veľkonočných osláv. Mnohé deti dnes kreslia „veľkonočného bilbyho“ alebo ho hľadajú medzi vajíčkami.
-
Nórsko – Tu sú populárne tzv. „veľkonočné kriminálky“ (påskekrim): počas Veľkej noci sa čítajú detektívky a televízne stanice vysielajú záhadné príbehy. Aj pre deti vznikajú jednoduché detektívne rozprávky, ktoré podporujú tvorivé a logické myslenie.
-
Mexiko – Počas Semana Santa (Svätého týždňa) sa konajú veľkolepé pouličné sprievody a oživia sa aj pašiové hry. Deti často vyrábajú figúrky z papiera (piñaty), ktoré na záver sviatkov rozbíjajú – ukrývajú sladkosti a malé hračky.
-
Fínsko – Na Veľkú noc sa deti prezliekajú za čarodejnice, chodia od domu k domu, recitujú básničky a ako darček dostávajú vajíčka alebo čokoládu – je to trochu podobné ako počas Halloweenu. S tým súvisia aj kreatívne tvorivé dielne, ktoré deti aktívne zapájajú do tvorby kostýmov.
Takéto medzinárodné pohľady ponúkajú skvelú príležitosť na to, aby deti nielen tvorili a hrali sa počas sviatkov, ale aj spoznávali zvyky iných kultúr. Rozvíjajú svoju empatiu, otvorenosť a zvedavosť voči svetu.
Rôzne ďalšie zaujímavosti ale aj veselé veľkonočné úlohy nájdete v našom e-booku Veľkonočná misia: zažeň nudu, ktorý vám automaticky pošleme ZADARMO ku každej objednávke do 21.apríla. 
Moderné pedagogické prístupy, ako napríklad Montessori metóda, sa výborne hodia k veľkonočnej príprave. Dôraz kladú na slobodné objavovanie, zmyslové zážitky a samostatné tvorenie. Deti si užívajú aktivity, pri ktorých nemusia „pekne sedieť“ ani dlho čakať – ale môžu sa hneď zapojiť do aktivity. Drahé pomôcky nie sú potrebné – postačí príroda a trocha kreativity.
Skúste s deťmi tieto veselé jarné veľkonočné hry a tvorenie, ktoré zvládnete aj v pohodlí domova!
-
Hľadanie vajíčok v byte alebo záhrade: Nemusia to byť skutočné vajíčka – môžeme použiť farebné plastové vajíčka naplnené drobnými prekvapeniami alebo aj papierové „poklady“. Do schovávania môžeme zapojiť aj starších súrodencov.
-
Tvorenie obrázkov z prírodnín: Prejdime sa v prírode, nazbierajme kvety, listy, kamienky a doma z nich vytvorme obrázky nalepené na hrubšom podklade. Rozvíja to nielen estetické cítenie, ale je to aj výborný zmyslový zážitok.
-
Zajačie skákanie: Na túto aktivitu nepotrebujeme veľa miesta – postačí deka na podlahe alebo vyznačený chodník, po ktorom môžu deti poskakovať ako zajačiky. Zábavu môžeme premeniť na súťaž alebo pripraviť jednoduchú prekážkovú dráhu.
-
Montessori-inšpirované hry na tácke: Na obyčajnú tácku pripravme rôznorodé predmety – napríklad pierka, nitky, drevené kocky, vlnu či malé vajíčka. Deti môžu tieto materiály skúmať hmatom, triediť ich alebo zoradiť podľa vlastnej logiky. Takéto hry podporujú jemnú motoriku aj zmyslové vnímanie.
Veľkonočné sviatky nie sú len o náboženstve či folklóre – sú to aj krásne chvíle, kedy môžu deti objavovať svet, získavať nové poznatky a tráviť čas so svojou rodinou. Či už ide o pátranie po vajíčkach, tvorivé dielne alebo zábavné „zajačie“ skákanie, najdôležitejšie je jedno: byť spolu, tešiť sa z maličkostí a oslavovať príchod jari.
